ĎAKUJEME,

doc. MUDr. Igor Andrašina, CSc.

Sú profesijné dráhy, ktoré možno zhrnúť počtom rokov, funkcií, titulov či publikácií. A potom sú také, ktorých skutočný význam sa počíta oveľa ťažšie – v ľuďoch, ktorých ovplyvnili, v pracovisku, ktoré pomáhali budovať, v generáciách lekárov, ktorým odovzdali svoje vedomosti, a predovšetkým v pacientoch, ktorým pomohli v najťažších chvíľach života.

Takou je profesijná cesta doc. MUDr. Igora Andrašinu, CSc., jednej z výrazných osobností slovenskej onkológie a človeka, ktorého meno je už desaťročia neoddeliteľne spojené s onkológiou v Košiciach a s Východoslovenským onkologickým ústavom.

Narodil sa v roku 1955 v Košiciach v rodine lekárov. Medicínu vyštudoval na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1980. V tom istom roku nastúpil ako mladý lekár na Kliniku rádioterapie a onkológie Fakultnej nemocnice v Košiciach. Onkológii zostáva verný počas celej svojej profesionálnej kariéry.

A je to kariéra, ktorá obsiahla jedno z najdynamickejších období v dejinách modernej medicíny.

Bezmála päť desaťročí venoval onkológii – a boli to desaťročia mimoriadneho rozvoja medicíny. Zásadne sa menili diagnostické možnosti, technológie, rádioterapia aj systémová protinádorová liečba. Prichádzali nové vedecké poznatky, molekulárna diagnostika, cielená liečba a imunoterapia. Menila sa technika, možnosti klinického výskumu aj spôsob, akým odborníci o liečbe pacienta rozhodujú.

Docent Andrašina tento vývoj nielen sledoval. Je jeho aktívnou súčasťou. Ako lekár, vedec, pedagóg, odborník podieľajúci sa na zavádzaní nových liečebných postupov a človek, ktorý svoje skúsenosti a poznatky odovzdáva ďalším generáciám lekárov.

Postupne získal špecializáciu v radiačnej onkológii, vedeckú hodnosť kandidáta vied v odbore klinická onkológia a európsku certifikáciu v klinickej onkológii. Od roku 1989 spája svoju klinickú prácu aj s pedagogickým pôsobením na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 1999 dlhé roky stál na čele Kliniky rádioterapie a onkológie.

Jeho odborný záber však vždy presahuje hranice jedného pracoviska.

V rokoch 2000 až 2009 pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinickú onkológiu. Práve v období, keď sa možnosti protinádorovej liečby začali zásadne meniť, sa podieľal na zavádzaní prvej generácie inovatívnej cielenej liečby na Slovensku a na tvorbe odborných usmernení pre klinickú prax.

Osobitné miesto v jeho profesionálnom príbehu patrí Východoslovenskému onkologickému ústavu. Docent Andrašina patrí k ľuďom, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o jeho vznik a formovanie. V rokoch 2005 až 2009 bol členom predstavenstva Východoslovenského onkologického ústavu a neskôr pôsobil aj v jeho dozornej rade. Svoje dlhoročné skúsenosti dnes zúročuje vo funkcii riaditeľa pre vedu, výskum a vzdelávanie.

Veda preňho nikdy nie je oddelená od medicíny pri lôžku pacienta. Dlhodobo sa venuje viacerým oblastiam klinickej onkológie a aj v ostatných rokoch zostáva aktívne zapojený do klinického výskumu modernej cielenej liečby a imunoterapie.

Rovnako dôležitou súčasťou jeho profesionálneho pôsobenia je multidisciplinárna onkológia. Dlhodobo presadzuje princíp, ktorý je dnes základom modernej onkologickej starostlivosti – že o liečbe pacienta nemá rozhodovať jeden lekár, ale tím odborníkov. Túto filozofiu napĺňa aj osobne prácou v multidisciplinárnych komisiách vrátane mamárnej komisie Východoslovenského onkologického ústavu pre liečbu pacientok s karcinómom prsníka.

A potom je tu jeho ďalšie, možno ešte dôležitejšie dedičstvo – ľudia.

Ako pedagóg Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vzdeláva generácie budúcich lekárov. Vedie diplomové a dizertačné práce, podieľa sa na odborných seminároch a postgraduálnom vzdelávaní a svoje skúsenosti odovzdáva mladším kolegom. Mnohí z tých, ktorí dnes sami liečia onkologických pacientov, vedú pracoviská, vzdelávajú ďalších alebo sa venujú vede, prešli počas svojej profesionálnej cesty aj jeho rukami.

Významnou súčasťou jeho profesionálneho pôsobenia je aj veda a klinický výskum. Bol riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých medzinárodných klinických štúdií, je autorom alebo spoluautorom 30 odborných a vedeckých publikácií a svoje poznatky prezentoval na viac ako 250 odborných a vedeckých podujatiach. Je členom Slovenskej lekárskej spoločnosti a počas niekoľkých volebných období pôsobil vo výbore Slovenskej onkologickej spoločnosti (SOS).

Jeho odborné pôsobenie má aj výrazný medzinárodný rozmer. Od roku 1995 je členom European Society for Medical Oncology (ESMO – Európskej spoločnosti pre medicínsku onkológiu) a od roku 1997 American Society of Clinical Oncology (ASCO – Americkej spoločnosti klinickej onkológie).

Za svoju prácu získal v roku 2015 Cenu mesta Košice za rozvoj odboru onkológie. Bolo to ocenenie odborníka, ale zároveň človeka, ktorého profesionálny život je spätý s mestom, v ktorom sa narodil, vyštudoval a ktorému venoval svoju lekársku kariéru.

Dnes sa jedna etapa tejto mimoriadnej profesionálnej cesty uzatvára.

Po 46 rokoch profesionálneho pôsobenia v onkológii končí doc. MUDr. Igor Andrašina, CSc., svoje pracovné poslanie vo Východoslovenskom onkologickom ústave.

Za takýmto obdobím však nemožno urobiť jednoduchú bodku.

Zostáva Východoslovenský onkologický ústav, pri ktorého vzniku stál. Zostáva klinická onkológia, ktorú pomáhal na Slovensku rozvíjať v období jej zásadných premien. Zostáva vedecká a pedagogická práca. Zostávajú jeho žiaci a kolegovia, ktorých profesijné smerovanie ovplyvnil. A zostávajú pacienti a ich rodiny, ktorým počas desaťročí prinášal nielen odbornú liečbu, ale aj to najdôležitejšie – nádej.

Vážený pán docent,

za roky venované medicíne, onkológii, našim pacientom, kolegom, študentom a Východoslovenskému onkologickému ústavu Vám patrí naša hlboká úcta a poďakovanie.

46 rokov venovaných onkológii. Bezmála päť desaťročí, počas ktorých sa medicína menila tempom, aké predchádzajúce generácie lekárov nepoznali. Prichádzali nové poznatky, technológie a možnosti liečby – a Vy ste patrili a patríte k tým, ktorí tieto zmeny nielen zažili, ale pomáhali ich prenášať do každodennej starostlivosti o pacientov.

Za tým všetkým však zostáva to najpodstatnejšie – človek a pacient.

Ďakujeme.